Úvahy - Kapitola I.

Každý človek má takú vieru, aký má rozum.
Mnohí sa sýtia Duchovnom, mnohým stačí konzum.

Láska je ako dobrá mať. Dá i tam, kde nemá dať.

Logika života je jednoduchá. Biedny je ten, kto telo a nie Ducha poslúcha.

Mozog je pán, srdce radca. Kto oboch poslúcha je múdry vládca.

Láske sa slová priečia, skutkami presviedča.

Láska je ohnisko, ktoré rýchlo zhasne.
Keď naň človek nepriloží svoje srdce vlastné.

Keď človek hlbšie myslí, zistí zakrátko,
že Duch ňom je človek, telo hoviadko.

Láska odpúšťa do tej miery, do akej miery v lásku verí.

Láska rada prijme opraty na šiju, keď tí, ktorých miluje z jej lásky vyžijú.

Láska nie je náročná na živiny. Často žije i z podvýživy.

Darmo po láske túži, kto len sebe slúži.

Láska vždy k niekomu konkrétnemu smeruje.
Málo ľudí lásku ku všetkému karuje.

Láska, ktorá časom praská, nie je láska, ale maska.

Láska bez prúta málo ponúka.

Láska nechce počuť slová, i keď je v nich fráza nová.

Sám seba za nos vodí, kto lásku s priateľstvom nespojí.

Láska je ako ortuť v teplomeri. Z najnižšieho bodu k vyššiemu mieri.

Láska hladká, ľúbi, teší, usmerňuje, bije, hreší.

Pokora človeka neponižuje, ale ho dvíha, lebo ho ťarcha pýchy nenadýma.

Ľudská múdrosť je ako šperky, má rôznu podobu. Časť z nej nechá
človek na zemi, mnoho vezme do hrobu.