Úvahy- Kapitola VII.

1. Akí sú ľudia sprostí!
Budujú dobré i zlé veci zároveň.
Na výrobu zbraní stavajú továreň.

2. Ľudia stavajú k sebe mosty.
Keď sa na nich stretnú, sáču jeden druhého
do priepasti.

3. Tvorivá myseľ je dar i pokuta.
I múdrych v poznaní zaháňa do kúta.

4. Skúšky života sú ako šípy z kuše.
Človek zomrie keď ho zasiahnu do duše.

5. Ľudská duša. Čo to je?
Žriedlo chcenia, vôle.
Treba ho držať čisté,
aby nezbahnilo v zlobe.

6. Čo človeka pokúša, pokoj duše narúša?
Života skúška.
Má byť človeku pani alebo slúžka?

7. Prvý zažil veľa zla. Druhý mnohé dobrá.
Obidvoch poznačila diagnóza chorobná.

8. Čomu, komu, je človek roveň?
Nemá základ, nemá koreň.
Čo hýbe v ňom mysle páky?
Plazí sa ako had i lieta ako vtáky.

9. Srdca tlkot, rytmus dychu, vedomie.
To je život celkom holý.
Už od narodenia bolí telo, duša, svedomie.

10. Často nie rozum, ale tela pudy
stvárňujú ľuďom osudy.


Anna Vodičková