Profil autorky Ria

„Zistil, že nie je nijaké umenie zmeniť neresť na cnosť a ohováranie na pravdu, neschopnosť na odriekanie, aroganciu na pokoru, okrádanie na filantropiu, krádež na česť, rúhanie na múdrosť, brutalitu na vlastenectvo a sadizmus na spravodlivosť. Každý to dokáže, netreba mať k tomu bohvieaké nadanie. Stačí len nemať charakter.“ (Joseph Heller – Hlava XXII – Deň vďakyvzdania) Otec so sklonenou hlavou vážne pokračoval: „Keď už budeš uňho hore,“ riekol, „odkáž mu niečo odo mňa. Povedz mu, že to nie je správne, keď ľudia musia umierať mladí. Som o tom presvedčený. Povedz mu, že ak už má vôbec niekto umrieť, nech sú to tí starí. Chcem, aby si mu to povedal. Asi nevie, že to nie je správne, pretože o ňom hovoria, že je dobrotivý, a pritom sa na to díva už strašne, strašne dlho. Nezabudneš?“ (Joseph Heller – Hlava XXII – Vojak, ktorý videl všetko dvojmo) Nately sa okamžite znova naježil. „Riskovať život za vlasť nie je nič absurdné!“ vyhlásil. „Nie?“ opýtal sa dedo. „A čo je to vlasť? Vlasť je kus zeme, obklopený zo všetkých strán hranicami, zväčša umelými. Angličania umierajú za Anglicko, Američania za Ameriku, Nemci za Nemecko, Rusi za Rusko. V tejto vojne bojuje zo päťdesiat či šesťdesiat krajín. Je isté, že nehodno za všetky z nich položiť život.“ „Keď sa pre niečo oddá žiť,“ povedal Nately, „oplatí sa za to aj umrieť.“ „A keď sa za niečo oddá umrieť,“ odvetil rúhavo dedo, „celkom isto sa pre to oddá žiť.“ (Joseph Heller – Hlava XXII – Natelyho dedo)