Váhavo miestami neistá, letmý úsmev na tvári optmistický pesimista ktorého občas obdarí, inšpirácia krátkymi veršami, strohým vyjadrením zložitosti, strácam sa a miestami, hľadám cestu krajnej úplnosti. voľný chodníček, strechu vlastného sveta strácam nad hlavou hľadaním, v prázdnote plných slov bez neho,kráčam s ním. hlodavým,vlastnej zbytočnosti vedomím. Vraciam sa pohnananá odmietaným pnutím k ódam pričuchnúť a snívať smieť, prežívaním vnímať sa nútim, a len jednej chuti prenechať svet. Tak stromem jsi, Tak mechem jsi, Jsi fialkami A větrem nad nimi. Dítětem jsi-tak vysoko, A všemu tomu nerozumí svět.