Profil autora Yumemi

JA A MOJ SVET V noci opat kracala som hviezdnatou oblohou, v tichu a voni ruzi, ruka v ruke s filozofiou, odrazu pocula som temny hlas pytajuc sa: Kto si? Otazka zaznela do prazdna, vsetky hviezdy zhasli. Maly Princ sa na mna dival ohnivymi ocami: Moja ruza zvadla, sepkal so slzami. Kto teda si? Pocula som stale tu jasnu otazku, chystala som sa odpovedat, vtom nieco sa pohlo na obrazku. Ceruzka zacala kreslit moj osud a Maly Princ sa upokojil. Vravela som: Neplac, moje krasne dieta a ty, ruza, neumries, lebo som clovek, co miluje dobro a zivot, tak uz vies? Som aka som, casto sa prechadzam vesmirom, vzdy som tam zvlastny host, no nezabudam sa za Zemou, ked sa prebudim, naivita sa zvacsa strati, nastupi realita, ktorou snad zijem kazdodenne a vzdy sa vrati... Mam rada umenie a historiou zije moja dusa, ist daleko do minulosti, to ma vzdy pokusa! Zivelne tuzim vedu a poeziu zosobasit, milujem i tvrde fakty preversovat a stylisticky menit, milujem hru so slovami, v jazykoch, co su mi zname, k srdcu mi je kazda rec, i ked nerozumiem vsetkej vrave. Knihy su mojimi najlepsimi priatelmi a i hudba kludna, zvuky prirody ma upokojuju a zacas aj hlas zvnutra. Niekedy by si ma ale vobec nespoznal, vravim ti, obcas, ked sa mi zda, ze sa mi nebo chrbtom obrati, volanie moje ostane nevypocute, vtedy nie je svetla viac, a aj najkrajsie obrazy stracaju pre mna svoje caro, na papier potom sama robim len machulove trnie, takto deprimujuc cele umenie. Bezne vsak ma poznas uz, a ked budes dospely muz, spytam sa ma tvoju ruzu, lebo viem, ze neumrie, temnota je uz zahnana, ved ona znovu rozkvitne, pozri, obloha je opat plna hviezd, a mne cas ist spat na Zem...