Dva životy žije ten, kto zrodil sa básnikom. jeden pozemský a druhý nadzemský ráj :) (Pavol Orságh Hviezdoslav) Keď sa dieťa narodí, v celkom malej hlavičke, sa začnú rodiť prvé pocity. Začína vnímať nový svet. Všetko sa akoby neskôr zrodí do niečoho, čo sa dá nazvať ako nápad. Už vtedy človek dostáva jednu zo vzácnych múz, ktorá mu pomáha vidieť aj tmavé veci o niečo pestrejšie. Ja chcem žiť, chcem tvoriť, chcem byť niekým, chcem dokázať svetu, že niesom iba tá za čo ma majú ostatní. Som niečo viac chcem dokázať svetu že nie som iba bábka, ktorá sa hýbe podľa toho, ako chcú oni, nie som bábka ktorú môžete odchodiť do krabice a tá zapadne prachom, zapadne do zabudnutia. Nie ! Som živý tvor, ktorý cíti, ktorý myslí, ktorý žije podľa vlastných práv a predstáv. “ Možno na to ešte neprišiel správny čas ale raz to príde, raz dokážem svetu že som niekto, niekto kto možno zmení svet. Som taká roztržitá, veľmi šťastná a viem že úsmev mi dodáva silu do môjho celkom nevinného srdca. Možno nie až tak nevinného, ako zrodeného pre niečo čo raz snáď nájdem. Lenže toľko vecí sa mi rodí v hlave, chcela by som robiť všetko naraz, otvoriť každú škatuľu s novým a novým nápadom, ale všetky škatule by som nestihla otvoriť. Ja sa pozerám pred seba, nikdy nie späť a svoje spomienky premieňam na zrodenie niečoho nového. Ale všetko má svoje dokonalé miesto, všetko niekde začína a končí... ( Claudia Galliardi - iba ja )