Mirai Han Kami

Pozorovateľ..
Žijúci vo svojej fantázií
Nie že by nemal,
Dostatok peňazí.

On sa len túlal celý rok.
Jar,leto,jeseň zima..
Boli pre neho len skok,
Stále len v tom svojom svete..
To už vy ale dobre viete...

Von s priateľmi nechodil
Denník mal,a jediné čo robil..
Sledoval okolo seba
Svet, v ktorom vládne bieda.

Však večne osamelý,
A príliš nesmelí
Aby si kamarátov hľadal..
A tak v tme večne bádal.

Menejcennosťou sa trápil
Na šťastie však natrafil
Netušil, že mu ho on dá
Keď ho už vtedy mala rada.

Trápil sa a vôbec netušil,
Že to začne
Pritom v podvedomí na tú udalosť čakal
-lačne.

Netušil,že z bezcenného človeka sa stane
-raz
Niekto z koho behá po chrbte mráz.

********************

Vstal som,pekné ráno bolo
Ledva však otvoril som jedno oko.
Na stole ležal denník otvorený
-a dosť zapísaný.

Pozrel som si dátum a hneď som zdúpnel,
Žeby som už blúznel?

Všetky zápisky čo v denníku boli
Mali dnešný dátum..
Že by som ich napísal zo spánku?
Teraz sa však musím ponáhľať do školy.

Cestou som si denník čítal,
-A sám seba sa pítal
Ako je možné,že to čo v denníku je..
Sa teraz okolo mňa deje?

Časom som sa to naučil využívať,
Svoju výhru si užívať.

Mysliac si že som jediný
Kto vlasní tie výhody.

Potom má napadli
Vo vlasnej škole..
Po prvý krát som bol dole.

Unikol som,len tak
Osamelý vták
Siedmeho som zabil,
Nevediac
Načo som narazil.

Pital som sa bohov,
Ale aj tak som s ničím nepohol.

Vtedy som sa zobudil,
Že nie som sám,
A možno i spojenca mám.

Ale v podstate som sa jej bál,
Aj ked som ju asi osloviť mal.

Našťastie to spravila prvá..
A naša hra stále trvá.

Zabijakov osem,
Víťaz trón boha získa
Spokojne si potom pýska.

Trón boha budúcnosťi..
Ktorý má špecifické povinnosti.

Život je denník náš,
Ten môj v rukách máš
Nechcel som aby to skončilo takto..
Že žijeme rýchlo a krátko.

Zabijakov osem,
Obýva túto zem.

Ôsmy nás chcel zabiť,
A dostať tak lepšie miesto..
Bude o tom vedieť celé mesto.

********************

Na lavičke sedeli sme
-a svoju smrť čakať budeme..
Pristúpil ku mne v maske,
Ten istý scenár-zase.

Tromi ranami ma skolil,
K hrdlu priložil nôž..
,,Pche-Myslíš že by som sa tak ľahko vzdal?"
Pozri si denník tupec!
Tam uvidíš svoj koniec.

Na konci ulice osoba v kapucni stála,
Rozbehla sa k nám..
Práve, ked sa pozeral,
Že preseknúť denník mu mala.

Tak sa stalo-zmizol
Ani ublížiť nám-nemohol

Potom som zistil že ôsmy našim učiteľom bol
Akosi som s tým nemohol
Žiadny cit sa neprejavil
Slzou oko nezvlhčil.

Trápia ma však moje pocity,
K nej
Všetko nech patrí
Iba jej
Pretože ja chcem navždy s ňou..
Kráčať čierno-čiernou tmou.

Šiesty mal armádu
Nie však zrovna prvého rádu.
Stačilo pár bômb rozložiť.
To nám zaručilo..
Armádu zložiť.

A tak kráčame ruinami kultového mesta..
Zničeného hriešneho miesta.

Šiesty utiecť mal,
Ale dobre vedel-že doskákal.
Jediné čo ešte mohol svojou dušou nahou:
Obdivovať pohľady dvoch mladistvých vrahov.

A začalo ma to baviť,
Učiť sa
Umeniu zabiť.

A boli sme najlepší
Z celej hry..
Na tróne najvyšší..

Medzitým tretí zabil štvrtého
Policajt psov porazil..
Hoci ich bolo mnoho.

Alianciu sme s ním mali
Útoku sa báť..
Sme nemuseli.

S piatym sme to mali ťažké
Pár proti páru súboj bol..
Dobre dopadnúť-nemohol

V pekle sme bojovali,
Bohužiaľ sme prehrali.

Bol silnejší než ja,
Preto bolo ľahšie preňho
Poraziť ma.
A už sa proti nej dvaja spojili..
Rany sa nezahojili.

Asi som ho poraziť mal,
Ale teraz..
Som všetkých sklamal.

Ale druhú šancu sme dostali,
Stratégiu novú
Tiež sme mali.

Dvoch naraz
-poraziť sme nemohli
Preto rozdeliť ich sme mali.

Plán sa podaril:
Marco,sa na náš trik
Chytil
Myslel si že som slaboch,
A tak ostražitosť odložil..
Nabok.

A posledné čo videl:
V jej rebrách môj nôž
Usmial som sa naňho:
Teraz jej pomôž!

Bastard!
Boli jeho posledné slová,
Než mu bola useknutá hlava
Doslova.

Pre toto ju milujem!
Vždy spraví všetko čo chcem.

Treti nás zavolal na policajnú stanicu
Poblahoželať nám k úspechu
Osláviť výhru..
A ukončiť hru.

Zavolal si ma dovnútra,
Ked dvere urobili-buch
Zbraň proti mne držal,
Nebolo kam utiecť..
Kam bežať.

Keby ma nezachranila určite by som umrel.
A aj tak som sa s tým zmieril,
Že na kriminalnika som sa zmenil.

Cestu von sme si prestrielali
A každého sme dostali
Aj ked ich bolo dosť..
My predsa vidíme budúcnosť!

Našli sme si úkryt,
Ako dočasný únik.
Bola však chyba tam byť
Pretože práve tam..
Nás došli zabiť.

Chvála bohu len on sám
Nevedel som odkiaľ
Také šťastie mám.

Vybehol von, nedbajúc na varovania
Zabudol
Na všetky svoje priania.

Jeden výstrel,
Denník trafil
A tým
Policajta zabil.

Však i on ucítil ostrú bolesť
Ktorá sa skoro nedala zniesť.

A tak padol do tmy
So slovami:
Pomôž mi.

********************

Zobudil som sa
Pred očami jej tvár...
Že vraj priestrel som mal.

Svet sa rútil
Ja som však nesmútil.

V jedno ráno,
Sme si totiž povedali:
Áno.

Lenže víťaz
Môže byť len jeden
Toto mi vŕtalo v hlave celý deň.

Nakoniec sa obrátila proti mne
Nepochopil som:
Prečo šťastný nebudeme.

Odpoveď mi dali bohovia:
Lebo to tak je..
Hrá víťaza mať musí
Aj ked sa mi to hnusí.

Pred ňou som utekal,
Možnosti usilovne zvažoval.
Čo mám robiť?
Mám sa s ňou snáď pobiť?

Ale ak hra neskončí,
Skončí svet
Uvedomil som si
Že východiská niet
Musím sa obetovať..
Aby mohol svet existovať.

Stretol som sa s ňou,
Tvárou v tvár..
Priznávam:trochu som sa jej bál.

Nemohol som jej však ublížiť..
Na tyrana anjelov sa znížiť.

********************

Zabi ma
Požiadal som ju
A skonči túto nezmyselnú hru.

Pristúpila ku mne
V objatí
,,Si tak naivný " šepla mi
Ruka zovrela nôž...

Zavrel som oči,
A čakal až to skončí.

Nič

Otvoril som oči spokojný
Že má zmilovania trochu,
Potom som uvidel nôž v jej boku.

Prečo?????
Otázka na jazyku
Plakať
To nemám vo zvyku.

NIE!!!!
Zakričal som do noci
Prečo?????-není pomoci

A teraz som v temnote,
Navždy sám,
Vládca času..
Povinnosti mám.