Vtáča

Vtáča

Na oblohe jasnosť
Nesie sa oblakmi
Na oblohe pokoj
Nám nedopriatý..

Tam kde oko nevidí
Kde nedosiahne žiadna ľudská ruka..
Tam si svoje sny sní
V putách žeravích prykutá.

Povedz mi vtáča,vtáča nevinne či vietor ta prihnal sem?
Do pecí..
Kde len sú všetky naše veci?
Myšlienky,nádeje sni činy..
Na kohože to padá toľko vyni?
Ach moja milá krvacajuca zem!

Začalo sa to vtedy..
Ozvala sa ľudská chamtivosť
Nastal pokrok vedy..
Ten čo nemá nikdy dosť.

A dostali sa k moci
Rečníci na pódia..
A už není pomoci,
Svet po vojne si volá

Lenže často nevidia
Že za peknými slovami,oponami je ten.
Ktorému všetci hovoria
Tieň.

Čo tu ešte si?
Skončil náš vek,
Radiacia zmietla každý kvet.
Ach ty raj belasý!

Plačú dievky horké slzy..
Vody nieto..
A už každý dneska vie to
Že tečû krvi potoky.

Autá knižnice mestá
Vraky paleniská ruiny...
A žiara ,smrť istá
Zavretá navždy posledná cesta.

Vzduch-jed
Malo si odísť,HNEĎ!
Choď kým ešte môžeš!
Inak si už nepomožeš.

Slnko páli nebezpečné
Zomrie každý kdo neutečie
V noci,v maskách ideme von..
Počúvať smrti zvon.

Stojím tu
Nevinné
Na hŕstku popola zmenené
Teličko.

Bože!!
Prečo si to dopustil??
Chamtivosťi vytasit nože..
A nás, tu v pekle opustil.

Je čas!
Do podzemia idú..
Pred večnou zahubou dúfajúc
Že sa skryjú.

Dobehnem vás..vravím
Ked zmiznú...bežím
Tento život nemá zmysel..
Povedala mi myseľ.

Vybehnem na kopec..
Dám si dole masku
Toto je koniec
Uvedomím si zrazu.

V plûcach plyn,
Na kolená padá
Zhorel ako dym

Veta nedopovedaná...