Vek postslnečný

Pamätám ja krásnu zem
a modré, čisté nebo
no už snívať nemôžem...
jednoducho lebo:

Od čias nukleárnej vojny
ked diabol hral na husle smrti
neboli sme veru svojmi
preto nás utrpenie drtí.

Planétu pokryl ľad
v smrteľnej zime
zlo dalo dobru mat
človek to ťažko prijíme.

Ludstvo v podzemí prežilo
v bezpečí od večného chladu
ktorého predzvesťou bolo
usadenie radioaktívneho spádu.

A tak na povrchu, v maske, rozmýšlam
vidiac zmrznutú krajinu okolo
ako by zem vyzerala, nám
keby vojny nebolo.
Sú to naše chyby?
sny zamrzli v ľad...
a kto je za to vinný,
že syn nemá otca rád?

Sám seba sa pýtam:
prečo sa nič nedeje?
prečo v zime nám...
nesvitne svetlo nádeje?