V ľadovej dobe

Snažil som sa, fakt a vážne
tomuto svetu pochopiť
ako ked niekto svetlo zažne
a pustí nový hit.

Chcel som niečo znamenať
chcel som ísť s dobou
chcel som slávu mať
chcel som kráčať vodou.

No spoločnosť vás neprijíme, vraj ste iný,
ale ako oni byť nechcete
ostane len pocit zúfalstva a viny
v nepísanom závete.

Hľadal cestu cez vzdelanie
pocity, vnímavosť a vzťahy
zbytočné hladanie...
márne to snahy!

Pravda sa predstva v klamstvách nájsť nedá
Sneh nahú pokožku nezohreje
nádej sa ľahko predá...
a trvalé štastie nie je.

Ten svet ma roztrhal
na ľad, premenili sa pocity
inej starosti som nemal
ako chodiť večne napitý.

Tak raz, v nostalgií, podlomili sa nohy
opitý úbožiak do snehu padol
anjel ukázal svoje rohy
v tichu, časom, zmrzol.