Tanec na ihle

Hodiny práve polnoc odbili,
na dlažbu bubnuje dážď.
On sa tak zamýšla či to zvonili,
posledný súd náš.

V čiernom chodí ulicami,
vraví, že pozoruje ľudí.
No ten, kto by sa lepšie prizrel,
povie skôr, že blúdi.

Bezduchým pohľadom po bezduchých pohľadoch,
po svetlometoch áut hanebne znesvätcujúcich tmu,
na zúfalstvo i depresiu stojí sa tu v radoch
a klaniame sa Mu.

Je to niečo prirodzené.
Hľa, havran z izby odlieta,
ostáva človek strápený,
ostatní ukrižovali poeta,
lebo videl svet vzdialený.
ich ideálom

Všetko v princípoch morálky.
Sme predsa vzorní duchovní,
postavme tu bohostánky
a buďme pokojní.
v konaní Zla

Robia to automaticky.
Ničia sa zo zúfalstva, zabíjajú
problémy.
Je ich tak veľa, tak veľa,
že je nemožné byť konkrétny!

On myslí, že tu barok vládne,
všade samá pretvárka.
Proroci sú psychicky na dne,
pomohla by jediná lekárka.
--
No na pohreb by aj tak neprišiel nik,
okrem čierneho zástupu bez tvárí.
--
Nuž, tomuto svetu na pamiatu,
zanechal o sebe, i o ňom requiem krátku,
čiernou vetou na biskupskej vile:
,,Anjeli tancujú len na ihle."