Sedím v nemom tichu,
a mierim pohľadom do diaľky.
Obrazy sa premietajú v prúde života,
jeden po druhom menia sled.
Kým popíjam samotu v sebe,
na obzore javí sa nádej,
aby dotyk šťastia dotkol sa mojich ramien
a nový úsmev znovu mi ju dal.
Nech mi Pán odpustí,
budem niesť preťažké bremä,
modliť sa v nádeji za každý deň,
modliť sa v nádeji že spasí nás.
Vystieram ruky k nebu,
k tej iskre života môjho,
nájsť duši mojej zmysel,
nájsť pokoj v nej.