Sila bojovníka

Vo večernom slnku,
Svetom kľudne kráčam si.
Na chrbte tašku plnú,
Na ňu upierané pohľady.

Meč z nej trčí, nie celý,
No rukoväť ľudia spoznali.
Nikto nebol taký smelý,
Bez otázok všetci iba kukali.

Cez niekoľko dedín a aj väčších miest,
Bez koňa si pomaličky kráčam.
Zopár sa spýtalo, či sa nechcem zviezť,
Odmietavý pohyb urobí mi hlava.

Pokojný večer sa zrazu mení,
V momente, keď cudzí muž.
Proti mne si v boji príliš verí,
A jeho kamoši uzavreli kruh.

Rozbitá fľaša, úctyhodná zbraň,
Zahnal sa ňou po mne z fleku.
Myslel si, že budeme sa dlho hrať,
Škoda že boj trval len pár sekúnd..

Mečom roztvoril som hlavu,
Nie som, ale žiaden vrah.
Hlava – mapa sa tu vraví,
Ja som začiatočník kartograf!

Kruh sa nám zrazu uzatvára,
Tma padá na kraj, aj na krajec.
Ako na krajec chleba marmeláda,
Natierané sú ich tela na meč.

Zo spletenca údov, odtrhnem si látku.
Utieram si krvavo uplakaný nástroj bolesti.
Bolesť zasiahnutým spraví síce krátku,
No blízkym sa ten žiaľ do srdca ani nezmestí.

Osamelý bojovník, prekliaty je samou smrťou,
Nemôže sa už nikdy vrátiť do bežného života.
Spláca dlh už stáročia cudzou potrestanou krvou,
On chodiaca je jama, čo ty druhému si vykopal..