Rozpravočka

Rozprávočka

V diaľke zvoní kostolný hlas.
Toť znamenie pre všetkých ľudí dobrej vôle,
Že k modlidbe, k pánovi sa uchýliť je čas.

Kostolný hlas duní, silný je..
zo snenia však pannu neprebudí,
v tráve po kúpeli spočinutá je,
nahotu si svoju, medzi divým makom ukrýva.

Biele ruky za hlávkou si kríži,
oči k nebesiam dvíha.
Myšlienkami k bohu sa blíži,
S domienkou,.. že sama je.

Vidím pannu otče!..anjel hlási..,
Čert jej dušu streží !!
Na kopci vysokom tam sedí, prstami na píšťaľke preberá.
Upretým pohľadom na ňu sa díva..na jej skryté myšlienky tam číha.

Pozor panna ! ..pozor daj..!
Pokušeniu sa vyhýbaj ! Obráť svoje tváre k nebu,
Sem na mňa sa zadívaj!

Pohľaď na mňa! Neodvracaj svoju tvár!
Rohatec si ruky mädlí, chvostom šibe sem a tam.
Na dušu tvoju zuby si už dcerý, pozor panna ...pozor daj !!

Otče drahý, ťažko mi je čistou pannou zotrvať.
Telo čisté bez poškvrny je,
ale myseľ mi červ pokušenia ohlodáva noc i deň.

Moje ucho sladkú hudbu počuje.
Prechádza mi celým telom..!..v mysli mojej zotrváva...
a skryté túžby mi z nej vyvoláva.

Tá hudba sladká, srdcu tvojmu len horkosť prinesie.
Prídi dieťa, odpočiň si v mojom náručí...,
do úschovy svoje srdce mi zver, strážiť ho budem..!.,
bo cenné mi je, noc i deň.

Spočiň mi v náručí a počúvaj môj hlas!
Na všetko na tomto svete, dieťa moje,
je vopred stanovený čas.
Čas na lásku a na radosť.. na milovanie..
Čas na bolesť, čas na múdrosť..čas na poznanie.

Skutočne tu v srdci mojom,
Len jednu túžbu otče mám..!!
Volanie to po poznaní..!
Drahý otče,..kde ho hľadať mám?!

Poznanie? .. nájdeš v Slove mojom,..
v kvete poľnom krásu zas.
Lásku moju hľadaj v blížnom svojom,
Nájdeš ju tam..!..len hľadaj stále..znovu a zas.

Hladíš ma po vlasoch a vravíš....
Priblíž sa ku mne dieťa moje,..
Je tu stanovený čas.
Pohľaď sem do môjho vnútra,
V ňom večný život nachádzaš.