Tajomná bytosť

Roky blúdiaci prázdnotou
v tváre nebolo
vidno náznaky úsmevu
kroky vedúce cestou
neľahkou
radosti v duše nebolo
len bolesti a žiaľu.

Smútok pokrýval
ľudskú dušu
srdce prestalo byť
zranené srdce
boh ľudskej bytosti vzal
bo nemalo chuť ďalej žiť.

Veľké slzy z oči
bytosti sa ronili
blúdiacou bola v temnote
večnosťou v nej uveznená
chvíle života jej sa skončili
čo bolo už nie je
len zostala dávna
to spomienka.

Kvílenie ozývalo sa
hoc ľudské bytosti
to nepočuli
večná temnota
padlým anjelom
stal sa temnej noci.

Blúdiac o pomoc volá
nik ho nevidí,či nepočuje
nastala uňho chvíla temna
kroky viedli ho ňou stále.