Cesta

Ďakujem Ti, Bože.
Za
každý
jeden
nádych,
za
každý
jeden
výdych.
Za prebúdzanie
aj usínanie.
Za život
i za smrť.
Za večný život.

Ďakujem Ti, Ježišu.
Za to,
čo si pre mňa spravil.
Ako si za mňa zaplatil
svojou smrťou.
Ako si Ty
zomrel
za moje hriechy,
aby som ja mohla mať
večný život.
Ako si
potupne skonal
na dreve z masívu,
len z dôvodu
Tvojej nesmiernej lásky
ku mne.

A prečo si to vlastne spravil?
Prečo si to spravil takto?
Nebolo jednoduchšie to spraviť inak
ako vlastnou smrťou?

Určite to išlo
aj nie tak zložito,
no Ty
si si vybral tú ťažšiu cestu.
Pretože si mi chcel ukázať
ako veľmi ma miluješ.
A Tvoj Otec chce,
aby som ja milovala Jeho.
Preto si vybral práve túto cestu.
Cestu lásky.

Naschvál vravím: cestu LÁSKY
a nie cestu utrpenia.
Lebo cesta,
po ktorej si kráčal
bola cesta podstúpená
z lásky.
Aj láska veľakrát trpí,
ale je trpezlivá.
Láska
trpí trpezlivo,
ale s pokorou.
Aby nakoniec
mohla ukázať
svoju veľkosť
a silu svetu.

Ty sám si sa vydal
na túto cestu,
aby si mi predostrel
možnosť
vydať sa na
cestu LÁSKY
spolu s Tebou.
A ja istotne chcem
kráčať ako Ty.
Aj ja
túžim
po tej trpkej
ceste
ozajstnej lásky,
ktorá dokáže
ukázať
svoju moc
práve vtedy,
keď budeš
chcieť Ty.
A ako budeš
chcieť Ty.

Chcem milovať
a ľúbiť.
Mať srdce len
pre lásku,
ktorá milujúco trpí
a má oči len pre Teba.


LEBO TY SI LÁSKA!