Topánky

 

 

 

                        TOPÁNKY 

 

 

 Len topánky túlavé 

 túžia spoznať celý svet,

 miesta vojnou boľavé 

 i tie pekné ako kvet.

 

 Pozrieť kraje vzdialené, 

 ako žijú ľudia tam, 

 či to tempo šialené 

 stráviť u nás radšej mám.

 

 Odchádzať ta do neznáma 

 na pár rokov na skusy, 

 tá krajina svetoznáma 

 každému sa nehnusí.

 

 Pred odchodom záväzok,

 nepodľahnúť nástrahám,

 talizman jak prívesok,

 schopnosť čeliť výstrahám.

 

 Sviežo kráčať celé dni 

 v ruke s mlieka konvičkou,

 krátky sen na lesnom pni, 

 vycvičený kondičkou. 

 

 Obuv spoly zodratá 

 po toľkých dňoch chodenia,

 hoc koža chôdzou odratá,

 pokračovať nelenia.

 

 Statočne ma diaľkou nesú,

 nedávajú výpoveď,

 kilometrov mnoho znesú,

 obdiv, moja odpoveď.

 

 Hoc na nohách otlaky 

 len s bolesťou premáham,

 podstupujúc útlaky 

 vzpružiť telo pomáham.

 

 Malý kúsok náplasti 

 sťa zázračná úľava,

 nože pľuzgier namasti,

 rýchlo prejde páľava.

 

 Topánky sa rozpadli,

 zvyšok púte naboso,

 chmúrnu myseľ napadli 

 temnou, čiernou ponosou.

 

 Stačí trochu zaťať zuby,

 odhodlane ďalej ísť, 

 obdivujúc statné duby,

 na myšlienky iné prísť.

 

 Cieľ už temer na dohľad,

 len pár metrov posledných,

 vrchol šťastia na pohľad 

 a ovácií následných.