Prístav

 

 

 

                     PRÍSTAV 

 

 

 Dlhý pobyt na cestách 

 vo vzdialených krajinách, 

 s prechádzkami po mestách 

 spomínaných v dejinách.

 

 Občas clivo na duši 

 z myšlienky na rodnú zem, 

 cudzinec sľub poruší, 

 zatúži sa vrátiť sem.

 

 Nazad k matke, otcovi, 

 tete ba aj bratrancom, 

 synovcovi - krpcovi, 

 kde otec jeho poslancom.

 

 Dlhú cestu nastúpiť, 

 dať znať o svojom príchode, 

 z lode na vlak prestúpiť 

 v skorom rannom odchode.

 

 Plavba rýchlo ubieha, 

 čochvíľa sme v prístave, 

 loď už na breh vybieha, 

 sen o krásnej predstave.

 

 Rýchly presun na stanicu, 

 na peróne stojí vlak, 

 domov pošlem pohľadnicu, 

 z nervozity stúpa tlak.

 

 Usadím sa pekne v kupé, 

 prelistujem dennú tlač, 

 pán vedľa však tabak šnupe, 

 oči moje spustia plač.

 

 Pánko riekne prepáčte, 

 aj sa vľúdne usmeje, 

 len vy viacej neplačte, 

 veď už očiam dobre je.

 

 Pustíme sa do reči 

 s profesorom jazyka, 

 znalec rôznych nárečí, 

 koníčkom aj muzika.

 

 Cesta plynie ako voda 

 s rozhľadeným parťákom, 

 rozlúčiť sa s pánom škoda, 

 cvaknem si ho foťákom.

 

 Hlásia príchod v amplióne 

 môjho vlaku do cieľa, 

 všetci blízki na peróne, 

 to ich prišlo tak veľa ?

 

 Do rodného prístavu 

 návrat krásny, srdečný, 

 objať blízku postavu 

 v deň tak jasný, slnečný.