Planéta peklo

Vitajte vo svete kde všetko stráca zmysel,
kde každý žije tak ako si zmyslel.
Všetci ľudia tu navôkol si žijú podľa svojich predstáv,
tak ako chcú bez toho aby to niekto z nich prehnal.

Všetky žiarivé svetlá vytvárajú z noci žiarivý deň,
ukončujú nočný sen.
Všetci lietajú v oblakoch nad strechami domov,
vykrikujú „haló“ korunami stromov.

Na ulici možno stretnúť ľudí čudných,
trošku nahnevaných zväčša smutných.
Oni hovoria vitajte v pekle,
kde všetko vyzerá len na oko pekne.

Vitajte v dnešnom svete,
kde celý rok žiari v jedom ročnom období a to v lete.
Všetci na nich hľadia ako poslov hlúpych slov,
nikto by od nich nekúpil ani stôl.

Vitajte na mieste kde žijú len obyčajný ľudia,
tých veľmi mestský ľudia pudia.
Sú zhrozený z lúčov ktoré im ničia výhľad,
je to vraj ako na skládke bývať.

Všetci tu sa ukrývajú do vnútra domov,
nevedia sa dočkať svojich odchodov.
Vravia: „vitajte v pekle, vitajte v diablovom raji,
kde každý svoje klamstvá háji.“


Utekajú do lesov, utekajú preč z mesta divov,
utekajú pretože sa boja cudzích vplyvov,
schovávajú sa v jaskyni kde je tma,
kde im nik nebude pozerať do okna.

Vitajte pod morskou hladinou, kde je stále sviežo a krásne,
vraj každý sa tu cíti strašne.
Vravia: „vitajte v pekle, vitajte v našom svete,
kde jediné čo je skutočné je peľ v kvete.“

Všetci tu trpia, nechcú žiť v takomto cirkuse,
nechcú žiť len v povestiach a v mýtuse.
Hľadajú niekoho koho by nasledovali,
koho by po nociach a dňoch sledovali.

Chcú nový začiatok, chcú nový raj,
veria v niečo lepšie vraj.
Chcú opustiť planétu peklo,
pretože majú radšej zimu ako teplo.