O sebe

Život mi prestrel biedny stôl.
Stvrdnutý chlieb, horkú soľ,
skysnuté víno ponúkol.
Za dobro dal slinu, blato.
Ja ďakujem i za to,
že na stôl kvet dať zabudol.

V horúcom lete, v čase žní,
v júlovom sparnom poludní,
slnko mi zatmenie tôní.
S náručou prázdnou, v túžbe len
som bozkávala lásku –Sen,
blažená, že ľúbiť viem.
I za to, Život, ďakujem.

Stôl prestretý na bielo.
Na ňom Kristovo telo.
Chlieb, voda, víno, soľ.
Boh na mňa nezabudol.