Moja rodná 1.

Koľký čas už nad ňou prešumel,
koľko jarí padlo do jej hájov,
koľký vek už nad ňou prehrmel
a zapadol do rieky dávnych dáven.

Prach padal na ňu ako na ostricu.
Zabudnutá, skromná žila v biede.
Dnes kvitne a rastie v krásavicu
v neúnavnom čase, slobodných dní v slede.

Kolíska detstva, prístav môjho žitia
nad všetko drahé sú mi tvoje chotáre.
Pijem ich vôňu keď ma túžby schytia
ozdraviem, keď seba mi dýchnu do tváre.

Rád sa skláňam ku kríku šípkových ruží,
k modravým čakankám rozhodeným v stráni.
Mám rád jej ľud, čo s láskou jej slúži,
oddáva jej seba, srdcom si ju chráni.

Radosť moja, rodná, najdrahší sveta kút.
Ľúbim ťa, zdravím ťa, pozdravená buď



Anna Vodičková