Cesty, Otázka 2.

CESTY

Miliardy ľudí.
Miliardy ciest.
Človek po nich chodí,
dá sa nimi viesť,
v labyrinte chodníkov
často poblúdi.


Život, sila nezmerná
ho po nich vodí,
postaví na rázcestie,
na hladinu morí,
vynesie do výšok hviezdnych polí,
a ešte, ešte ďalej.
Najdlhšiu cestu koná nádej.

Ešte jednu cestu človek v sebe nosí.
Tú svoju.
Vedie ho po serpentínach
strmo hore, dolu,
k zlu, dobru, k Bohu.
I keď ako chceš,
i keď máš strach,
tej ceste nevyhneš.
Si človek – KTOSI.


OTÁZKA _ KTO MA NAHÁŇA

Kto ma naháňa dokola, dokola?
nenásytne brucho, tela nahota?

Či oheň myšlienok,ich neprestajný roj,
nikdy nezavelí: stoj! Stoj!

Z dňa do noci,z noci do dňa hnaný,
som ako strom v stráni, vetrami šľahaný.

Obkmásaný z lístia otŕčam konáre,
sebe zo seba splácam veľké honoráre.

Plieska mi bič nad hlavou života poryskom.
Vymáha odomňa dlh na svojom poistnom.


Anna Vodičková