Krása zeme

Pokloním sa zemi.

/ Z nej som vytvorený./

S láskou sa nahnem k nej

jak k žene ľúbenej.

Srdom jej vypoviem:

aká si krásna zem.



Pobozkám jej brázdu

obsiatu či prázdnu

vezmem si z nej v dlane,

prepustím cez prsty.

Jej žírna, vonná prsť

ma sebou pokrstí.



Jej víno pijem

každodenný chlieb jem.

Viem, že raz naveky

sa k nej priviniem,

vezme ma do lona

ako matka dieťa.


Ľudia na mňa zabudnú.
Ona mi vďačne
zasadí na hrob kvieťa.