Duch

Sklamanie za sklamaním,
nemá to cenu.
Si takým čudným,
nepoznáš férovosť a vieru.

Si len vzduch,
chladný ako ľad.
Nevieš nájsť svoj druh
a tak si zlý na nás.

Ale teraz si ako duch,
povzniesol si sa nad to všetko.
Si ako duch
neťaží ťa ani pierko.

Dní bežia a luna za lunou sa valí,
ukrývaš krv, krv vo svojej dlani.
Je ťažké nebrať si k srdcu
to čo ti kto vraví.

Vraj majú pravdu,
no väčšinou pravda páli.
Chcú ti vraj dobre, lenže z temnoty nič dobré nevzíde.
Máš svoju hlavu a si v tom nevinne.

Teraz si ako duch.
Povzniesol si sa nad to všetko.
Si ako duch,
neťaží ťa ani pierko.

Tak sa osloboď a nechaj to tam,
tam kde to bolo a kde to žije.
Osloboď sa a odíď preč,
preč tam kde nič, a nikoho niet.

Nájdeš dúhu, pokoj a vieru
vieru v seba a pokoru nemú.
Budeš ako duch, povznesieš sa nad to všetko.
Pochopíš že aj keď to všetko bolo peklo,


Dalo ti to silu, spoznať to letmo,
letmo vidieť svetlo,
letmo cítiť teplo,
vidieť tmu a zároveň cítiť svetlo.

To preto si duch,
už vrelí ako oheň.
Duch nad vecou, zmierený zo všetkým.
To preto si duch
aby si videl.
Že vo všetkom dobrom je niečo zlé
a vo všetkom zlom je niečo dobré.

Nikdy sa nevzdať a na vedomie brať,
že bolo aj lepšie, horšie sa bude diať
a bolo aj horšie - lepšie sa budeš mať.
Lebo si duch, povzniesol si sa nad to všetko.
Si duch, neťaží a nebude ťa už ťažiť ani pierko.