PRESÝPACIE HODINY

(Prudké vlny

narážali na brehy osudu

a úplne bez studu

menili jeho tvar.)

 

Presýpacie hodiny

sú najlepšou metaforou

vnímania času.

Jednotlivé zrnká piesku

sa nám javia

ako neskutočne dlhý bod

v kontinuite diania.

 

No spolu

ten zhluk zrniek

plynie rýchlejšie,

než si vie ľudské oko všimnúť.

 

Keď na nahromadenú kôpku

dopadne posledné zrniečko

človek si uvedomí,

že sa ani toľkokrát nenadýchol

ako si myslel.

 

A tak sa i v našich hodinách

rozdeľujú zrnká púšte,

aby sa znova našli

na dne ich sklenenej klietky.

 

Keď sa i ten najposlednejší zatúlanec

rozozvučí o steny zo skla,

vtedy sa naše duše spoja

v tomto i inom svete

a už sa nikdy nerozdelia.