Stádo

 

 

 

                        STÁDO 

 

 

 Jak stádo sa ženieme,

 nikto vôbec nevie kam, 

 hlavne, že sa hrnieme 

cestou plnou samých jám.

 

 Načo nám je mozog v hlave,

 keď nechceme rozmýšľať,

 jediné, čo chceme práve, 

 výhovorky vymýšľať.

 

 Necháme sa osprosťovať 

 chamtivými luzami,

 masu biednych vyprosťovať 

 zaplavených slzami.

 

 Poučenie z minulosti 

 vyprchalo z pamäte,

 iba vnútro plné zlosti 

 absolvuje spovede.

 

 Nemysliac na budúcnosť 

 rozbrázdime celú Zem,

 pokora a skromnosť cnosť,

 nehodí sa dnes už sem.

 

 Bojujeme nezmyselne 

 ako úplní hlupáci,

 škodíme si úmyselne 

 sťa zaslepení panáci.

 

 Pretekáme ostošesť,

 víťazom ten, kto má viac,

 bežnou praxou klamstvo, lesť,

 všetkého sa zmocniť chtiac.

 

 Virtuálna potreba 

 vnútená nám umelo,

 zhŕňať krámy netreba,

 ohrádzam sa nesmelo.

 

 Prekvapené pohľady 

 nášho stáda ovečiek,

 ja opäť bez nálady 

 rozdávam pár poučiek.

 

 Vysvetľujúc trpezlivo 

 nevýhodnosť úverov,

 vystríhajúc bojazlivo 

 pred bankovou úžerou.

 

 Opakujúc dokola 

 nevyhnutnosť ochrany,

 chamtivosť, tá potvora,

 nezná žiadnej zábrany.

 

 Kto nám oči otvorí,

 zmeniť ciele pomôže,

 rozumne svet pretvorí, 

 než nás skaza premôže?