Múza

 

 

 

                      MÚZA 

 

 

 Koho náhle múza kopne, 

 svitne svieža myšlienka, 

 znenazdajky v mozgu zapne, 

 sťaby darček do vienka.

 

 Preľakne sa v tejto chvíli, 

 pocit dosiaľ neznámy, 

 azda sa len mozog mýli, 

 pamäť hľadá záznamy.

 

 Už listuje v archíve, 

 vyhľadáva pevný bod, 

 myseľ biedna v poryve 

 nemôže nájsť miesta zrod.

 

 Čudný zmätok v celej hlave, 

 sťaby nastal úplný blok, 

 oddýchni si radšej práve, 

 premysli si ďalší krok.

 

 Spánok myseľ osvieži, 

 naštartuje spojenie, 

 chytrý nápad pobeží, 

 urýchli rán hojenie.

 

 Rysuje sa čosi matne, 

 hoc len hmlistá vidina, 

 kto sa teraz pevne zatne, 

 bude víťaz, hrdina.

 

 Skladá kúsok po kúsku, 

 trpezlivo, dôkladne, 

 keď vtom vôňa zákusku 

 omámi ho úkladne.

 

 Sústrediť sa prestáva, 

 múza mizne kamsi v diaľ, 

 zatemnenie nastáva, 

 na piedestál stúpa žiaľ.

 

 Výnimočnej dobrote 

 nemožné ver odolať, 

 po hodoch však v žobrote 

 ťažko nápad privolať.

 

 Nenávratne stratený 

 kdesi v slepých uličkách, 

 ty, úbožiak spotený, 

 z hanby červeň na líčkach.

 

 Hrubú čiaru smelo sprav, 

 od začiatku začni zas, 

 pomôžem ti, nože vrav, 

 nezdar, len sa v kúte tras.

 

 Spolupráca potrebná, 

 v jednote je predsa sila, 

 múza naša nezbedná, 

 nezmizla preč, len sa skryla.