DÔVERA
Dôvera, to v svete cnosť,
dnes sa vôbec nenosí,
zďaleka jej nie je dosť,
prevládajú ponosy.
Po skúsenostiach neblahých
veriť môžeš iba sebe,
trpkých, priam až boľavých,
v tejto chvíli máš po chlebe.
Rozhodneš sa slobodne
nikomu viac neveriť,
pre teba skôr výhodne
všetko nechať preveriť.
Smúti celá spoločnosť,
cítiš, že to nie je fér,
tú búrkovú oblačnosť
nedokáže prekryť zmier.
Zo správ človek zmätený,
čomu veriť, čomu nie,
z klamstiev ľud už zbiedený,
vládcom kraja trúchlenie.
Každý z nás sa utvrdzuje,
že podvodov čoraz viac,
štatistika potvrdzuje,
stúplo množstvo za mesiac.
Hľadať pravé príčiny
tohto stavu zložité,
všetky vážne výčiny
špiny, hnusu prežité.
Ako z toho kruhu von,
nikto nezná odpoveď,
nepomôže stres a zhon,
klamstvám navždy výpoveď.
Že vraj nieto pomoci,
v dnešných časoch je to tak,
faloš odtnúť od moci,
obrodenia jasný znak.
Trestať prísne hriešne skutky,
s grázlami sa nebabrať,
popretínať vplyvné nitky,
ak chcú s pravdou vybabrať.
Plaču dosť, už stačilo,
privysoké náklady,
v duši nádej zračilo,
stavať nové základy.
S dôverou to ľahšie ide,
úsmev znovu na tvári,
chuť do práce hneď ti príde,
zahnať hnev sa podarí.