Odpúšťanie

 

 

 

                        ODPÚŠŤANIE

 

 

 Píšuc tebe pekný list 

 aj s úprimným vyznaním, 

 odhalený ako Krist, 

 ešte váham s priznaním.

 

 Vnútro duše odhaľujem 

 pomaličky po kúsku, 

 slovkom tajným zahaľujem 

 pravdu skrytú v obrúsku.

 

 Obrúsok len tebe dám 

 s najčistejším úmyslom, 

 bo s tebou chcem byť, nie sám, 

 by život nebol nezmyslom.

 

 Píšem riadok po riadku,

 čo by som chcel povedať, 

 či sa cítiš v poriadku,

 listom túžim vyzvedať.

 

 Či ti trochu nechýbam, 

 možno lepšie bezo mňa, 

 čelím vážnym pochybám, 

 nebyť vtedy zlého dňa.

 

 Spytujem si svedomie, 

 zlý skutok dnes ľutujem, 

 ubolené vedomie, 

 ťažkou cestou putujem.

 

 Ak je možné odpustiť, 

 prosím ozaj úprimne, 

 duchabôle vypustiť, 

 skús to spraviť kvôli mne.

 

 Ľahší život s čistým štítom, 

 kus sviežeho nádychu, 

 buďme vedno spolu pritom 

 bez náznakov povzdychu.

 

 Nielen z dávnych spomienok 

 načerpajme novú chuť, 

 osvieženia pramienok, 

 navždy pri mne, láska, buď.

 

 Nedovoľme viacej bôľu 

 čo i len raz zvíťaziť, 

 posilňujme našu vôľu, 

 smolu skúsme poraziť.

 

 Vo dvojici sa lepšie ťahá, 

 jednoduchšie riešenie, 

 postačí len malá snaha, 

 radosť, úsmev, tešenie.

 

 O odpustenie iba prosbu,

 nežiadam už o nič viac, 

 čarovnú moc ani kresbu,

 len zmierenia týmto chtiac.