Stopa

 

 

 

                      STOPA

 

 

 Ako kráčaš životom, 

 stopu túžiš zanechať, 

 radosť, slávu popritom, 

 hádky, zvady vynechať.

 

 Niečím zvláštnym upútať, 

 či talentom ohúriť, 

 prejav strachom nespútať, 

 z lenivosti posúriť.

 

 Čímže sa dá vyniknúť, 

 čo tu ešte nebolo, 

 na piedestál preniknúť, 

 nadchnúť ľudí okolo?

 

 Nový prístroj zostrojiť,

 či namiešať nový liek, 

 za šaša sa prestrojiť, 

 snáď ukázať holý driek?

 

 Určite sa niečo nájde, 

 čo obstojí za zmienku, 

 do archívu mysle zájde 

 po zabudnutú spomienku.

 

 Kto talentom oplýva 

 a dokáže zaujať, 

 s davom pritom nesplýva, 

 k činu čas sa podujať.

 

 Poňať ciele takticky, 

 pripraviť si vopred plán, 

 myslieť viacej prakticky, 

 konštruovať z pevných lán.

 

 Prizvať radcu na pomoc, 

 akceptovať múdru radu, 

 osožná to výpomoc, 

 nepripustiť vážnu zvadu.

 

 Rýchlo vstúpiť na scénu, 

 vybrať eso z rukáva, 

 dobyť slávou arénu, 

 ľud ťa z lásky bozkáva.

 

 Zápis v knihe rekordov 

 na vrchol blaha privádza, 

 sťa ladný súzvuk akordov 

 do siene slávy uvádza.

 

 Pocit šťastia opojný 

 zmocnil sa ťa z úspechu, 

 pevný sťa múr oporný, 

 silou zrazil neplechu.

 

 Stopa nikdy nezmizne, 

 vrytá navždy na večnosť, 

 sláva časom vymizne, 

 bolo jej už viac než dosť.