Zabudol som zabudnúť

Čertoviny, zbožné viny.

Zabudol som zabudnůť,
bez chuti chutí nechuť,
bosého som chcel vyzuť,
chtíč zamrzol mi ortuť.

Smädný som, aj keď furt pijem,
života si neužijem,
nerobím, veď nemám príjem,
čisté ruky si furt myjem.

Prišla vyššia, sila zdola,
čert ma ťahá do kostola,
kde stojí sa kolo stola,
potichu sa k Bohu volá.

Telo sa je, krv sa pije,
čert sa smeje. Toto, čo je?
Vraví, máme panstvá troje,
jedno moje, jedno tvoje.

Jedno je vraj na výsosti,
daj si krv a placku z kostí,
zbav sa všetkej pozemskosti,
a tak čakaj do súdnosti.

S čertom rieš zapeklitosti,
neresti, čo sú vraj cnosti,
cnosti, čo sú zvrátenosti.
Plač v radosti, úsmev v zlosti.

Čo je veľké, to je malé,
tri veci v jednednej to samé,
srdce, kotva, kríž sú známe.
Tie sú naše, tie nedáme.

Nie toľko som bol dostal,
aby som, len tak rozdal,
viera, láska, nádej, žiaľ,
moje hrdo sú pokiaľ,

zametiem si vlastný dvor,
domestikovaný tvor,
krížik nosím na obzor,
nech vidia, kto je môj vzor.

………………………………….

Zabudnúť som zabudol,
nesňal som Ti z duše boľ,
ako som to, len mohol,
Láska je jak chlebu soľ.

Sucho v krku, mokré oči,
nedáš lásku, páchaš zločin,
vedomí som svojich vín,
sám sebe sa protivím.

Veď som toľko dobra dostal,
duchovným som sa však nestal,
ako gangster som neobstál,
ľahostajným všetkým zostal.

Láska zvnútra zožiera ma,
odpustiť mi musí sama.
Či si Budha, či si Ráma,
či Kristova svätá mama.

Čo však teraz mám robiť,
ako lásku mám množiť?
Palach, Zajíc rozmnožiť,
tretiu fakľu? Mám nežiť?

Príde láska, tam kde bola,
príde zas, nebola holá,
príde aj, kde je nevoľa.
Láska príde,
svet sa zíde.

Svet sa zišiel, láska prišla,
svet prinesol náboženstvá.
Prišiel čert a prišiel nešvár.
Tak vidíte,
Neučíte…