FRAŠKA
Elity sa s nami hrajú,
vyrábajú otrokov,
omrviniek zopár dajú,
no nevzdajú sa nárokov.
Hory, doly zelené
pred voľbami nasľubujú,
strany mocou zvedené
oligarchom pochlebujú.
Miesto platu pôžičku
s úsmevom ti ponúknu,
tej sa bojíš trošičku,
hneď obavy prepuknú.
Rozoštvávať masy ľudí,
často celé národy,
vplyvným sa to veľmi hodí,
za tým nie sú náhody.
Pre žobrač len hlúpe hry
oligarchia vymýšľa,
potom, chudák, roky dri,
kiežby vopred rozmýšľal.
Na sídliskách samá herňa,
raj zažíva každý hráč,
nestačí len Tipos zberňa,
hnusná doba dnes je zač.
Gamblerov aj opilcov
každým rokom pribúda,
na pažravých pokrytcov
verejnosť však zabúda.
Ulicou sa večer tacká
beznádejne opilec,
život ho už roky facká,
obesiť sa chce na klinec.
Na nákladné liečenia
skladáme sa všetci v daniach,
v zamestnaniach mučenia,
topíme sa v márnych zdaniach.
Vzduch autami ničíme,
škodliviny dýchame,
čože je na príčine,
že celý deň len kýchame ?
Čo len je nad vlastné ego,
veď každý dnes už auto má,
tak správajme sa trošku eko,
nech žiť sa tu aj zajtra dá.
Poďme robiť správne veci
všetkým ľuďom na prospech,
nestačia len prázdne keci
ak čakáme na úspech.