Spoveď

 

 

 

                      SPOVEĎ 

 

 

 Spovedám sa svedomiu  

 z ťažkých čiernych myšlienok, 

 otváram cestu vedomiu 

 k bránam krajších spomienok.

 

 Občas dáka pochybnosť 

 každého z nás prepadne, 

 či som vtedy spravil dosť, 

 myšlienka mi napadne.

 

 Neviem, či som pomohol, 

 možno nechtiac uškodil, 

 na opravu sa nezmohol, 

 nevinnému poškodil.

 

 Zlý skutok som vykonal, 

 keď premohla ma chamtivosť, 

 pri probléme som nekonal, 

 zvíťazila lenivosť.

 

 Čo mi behá po rozume 

 je akési ťaživé, 

 zaberá miesto v mojom ume, 

 hrôzostrašne mrazivé.

 

 Spočítať tie všetky straty, 

 zrátať všetky omyly, 

 obanovať ťažké zrady, 

 keď o milosť ma prosili.

 

 Ťažko konať čo srdce káže 

 v tomto svete čudesnom, 

 hlavne ak ma rozum viaže, 

 že nemám veriť svojim snom.

 

 Veru ťažká dilema 

 moje kroky ovládne, 

 neohrozí ale ma, 

 časom pokoj zavládne.

 

 Zabudnúť na starý hriech, 

 pokračovať cestou ďalej, 

 z tváre každej ide smiech, 

 ešte stále žije nádej.

 

 Poviem zmosta doprosta, 

 dám ti jasnú odpoveď, 

 buď sám sebe starosta, 

 bež do chrámu na spoveď.