Najlepšia na svete, akých iných niet,
tá moja krajina, vezmem ju na výlet.
Do tajomných útrob vesmíru,
kde zločiny rastú cez mieru.
Kde darí sa cudziemu kvetu,
tam zabudlo sa na osvetu.
Kde domácim hynú korene,
tam domov navždy zakrnie.
To už niet nádeje!
Nik ho nepoleje.
Keď odkvitnú posledné lupienky,
im ostanú už len spomienky.
***
Vraciaš sa zronená,
však zbytočne...
neodbila ti - Tebe nie,
posledná hodina.
Krajina - krajinka,
váž si to svoje,
hoci si malinká,
moja si, svojeť.
Autor: Jakub Pokorný
Ilustrácia: Mirka Moravčíková