Každá jedna hlava, ktorú vidieť na námestí
protestuje proti neprávosti, zlosti,
je detsky egocentrická, sebecká a krutá.
„Nemysli na brata. Daj všetko mne!“
Občan je štát.
Vo víre udalostí, ktoré sa dejú, had sa krúti.
Chaos a bieda sú mu po chuti.
Had je sadista, vyžíva sa v bolesti.
Kde zo zeme prská síra, tam sa dobre zhasína.
Nádej, dobro – k ľudskosti.
Či je ľudskosť sťahovať druhých z kože?
Pýta sa kacír, závidí mrzákom nižšie dane.
Atmosféra hustne, dá sa krájať,
svorka pripravuje šibenice,
na popravisku menom štát.
Báseň: Jakub Pokorný
Ilustrácia: Mirka Moravčíková