Aj klauni umierajú

Nastalo ticho

aj keď sa obrazovkám v žalúdku
rozkladajú neosobné správy
z domova

a hovno je ovládač

všetci sa prizerajú
a honia si rozkroky
pri pohľade na roztrhaného Boha
pri posteliach
hneď vedľa ponožiek

všade sa strieľa
len tak
no klauna sa boja
zabiť potleskom
pretože je kokot

aj tie maľované slzy
sú možno skutočné

napokon
srdce má ako rešeto
že aj tváre
s jazvami po akné
by závideli

nasiaknuté plačom
ktorému sa smejú
všetci v hľadisku
pretože sa taktiež
boja ísť domov

tiež sú po lúpeži očakávaní
prázdni

prázdne objatia
prázdne pohladenia
prázdne bozky
životu na zadok
sú na dennom poriadku
ako autobusy do škôl
odkiaľ sa deti
po útoku šialencov
nevracajú domov

a stále sa s tým nepočíta

stále sa dúfa v dobro
aj keď už dalo dolu masku
a z neba sa na svet
škerí blázon
čo vynašiel ľudskú šachovnicu
ktorá nie je pre ľudí

človek by totiž mal cítiť
aspoň vlastnú smrť
aj keď sa sám nenarodil

a tak sa prizeráme iba
smrti blízkych

obávame sa bolesti z ich straty

a umierame bez selfie tyče
a hashtagov

osamote ako pravda