Filozof

 

 

 

                      FILOZOF 

 

 

 Filozof si láme hlavu, 

 otázok má celé tucty, 

 komu obdiv, komu slávu, 

 komu zložiť veľké pocty.

 

 Nad pravdou sa zamýšľa, 

 či sa kdesi ukrýva, 

 denne dlho premýšľa, 

 či v kúte dakde nekríva.

 

 Informácií záplava 

 rúti sa zo všetkých strán, 

 nie každý nimi prepláva, 

 vie zanechať množstvo rán.

 

 Analýzy, komentáre, 

 rozoberá podrobne, 

 pamäti i memoáre, 

 študuje tak úmorne.

 

 Darmo pravdu túži nájsť, 

 cesta je to tristná veľmi, 

 kam len po ňu treba zájsť, 

 vážne neviem, prosím, ver mi.

 

 Nejestvuje právd aj viac, 

 nemôže byť viac než jedna ?

 Rozmýšľam už spoly spiac 

 cítiac sa jak bytosť biedna.

 

 Či práve moja správna je, 

 či ju nemá niekto iný, 

 stopercentne kto to vie, 

 hoď kameňom, kto si bez viny.

 

 Prosím, Bože, osvieť ma, 

 by som chybu zase nespravil, 

 k ceste správnej priveď ma, 

 by všetko zlé som opravil.

 

 Načo slávy, peňazí,

 človek zhŕňa celé roky, 

 keď zdravie sa ti pokazí, 

 zo života sa stanú muky.

 

 Nesúď druhých zbytočne, 

 bo i ty máš na hlave maslo, 

 nerýp už tak útočne, 

 by ti srdce z toho nevyhaslo.

 

 Zamysli sa nad sebou, 

 spomeň si na všetky skutky, 

 či je niekto rád s tebou, 

 alebo ťa ťažia smútky.

 

 Hlavu hore, mysliteľ, 

 neúnavne kráčaj ďalej, 

 pravda - veľký učiteľ, 

 do života dá ti nádej.