Milovanou krajinou
blúdim s nevôľou
stádom pošliapaná
poranená, bez pána
Na oblohu hľadím s nádejou
hŕstka nesmelých uhlíkov
vyhasína v ohnisku
čakám v duchu na iskru
Ráno za šera prisnil sa mi sen
v raji sveta máme túto zem
vody nadostač všade živiny
nevážime si dary – nevinní?
Kam kráčaš, moja vlasť?
Pýtal som sa kedysi
Dopredu – si chcela ísť
Cúvaš s ľahkosťou po zvážnici
v predtuche bdieš na šibenici
Jakub Pokorný