Zrodenie Mŕtveho

Krčí sa v priepasti,
temnotu dýcha.
V zasnenej večnosti,
strateného ticha...

Leží jak v bolesti,
stráca sa hlasom.
V ospalej večnosti
boh nieje jasom...

Tam dolu v priepasti,
v ozvenách mlčí...
Už niet väčšej bolesti,
než tá,čo ho mučí...

xxx

Podám ti kalich
svetského jedu,
za ľudský hriech
zbavíš sa smädu...

Povstaň môj synu,
v krvi čistých...
Napraviť chcem chybu,
čo spáchal svet živých...

xxx

Hmla len ako rieka preteká,
do ustlaného hrobu cintorína.
Kde tiene desia človeka
a mesačný svit chlad objíma...