Biele

V bezvetrí biele ticho tuhne
mrazivý vzduch sa ani nehne
tvárou v tvár smrti pohľad uhne
k námraze na jej lebke, krehne

obom nám postoj vyzývavý
omrzlín fľaky skrývam pred ňou
na koncoch údov tela, hlavy
ona s noblesou prvotriednou

svoju zbraň obrastenú ľadom
za chrbtom schováva, čo beztak
skláti sa nadol, ja tým pádom
zdvorilo zdvíham ju nevdojak

ľahšiu ako pred chvíľkou bola
o náľadie, triešť pod nohami
puká.. prečo tíš dookola
hýri Tvojimi podobami?