Posadnutý

Vyštvaní sám v temnej noci.
Nikdo není na pomoci
Ponížený svetom
Lučim sa z letom.
Večná zima nastane.

Porazený sám, v útrobách svojej duše kričim:
Prečo si ma priateľ zničil?

Bez úcty či pokory bohou preklinam
A pritom ru
ky beznádejne spinam.

Že vraj mi pomôžu..a nechcú veľa.
Len moja duša nesmie ostať celá.

Súhlasil som..Prečo by nie?
Nemôžem ignorovať jej volanie
Ten inštinkt čo ma k potrave ťahá..
Ked si za tmy vonku sama.

Ten hlad po teplej krvi
Vždy ju chcem mať prví..
Zabudli sme ako chuti chlieba
Zabudli sme na svetla silu..

Lebo ja žijem len pre túto chvíľu.

Čas nastal už vlci vyjú
Že demoni si pre vás idú

A tak zaslepený večnym hnevom zobral som si jeho dušu.

Od vtedy nosím v očiach hlad
A som v noci ako had..

Zvratená myseľ ,potešenie z boja..
Není divu že sa ma všetci boja.

Hlas démonov v mojom vnútri..
Sa už čoskoro vzbury.

Posadnutý nájde koniec..
A tak zazvoní zvonec.