Bez domova

Pri ohníčku v smetiaku poskakujú tvory divé,
Nemajú čo do úst, žuvajú si svoje zuby hnilé.
Ruky plne dier, že aj ementál sa musí hanbiť,
Za malý sáčok, bol nejeden už schopný vraždiť

Farba očí vyzerá ako z filmov pred vojnou,
Bez iskry a radosti, spájané sú s temnotou.
Veľa ľudí žije do výplaty od tej pred tým,
Títo nevedia, či prežijú ten boj mestský..

Každodenné súboje o potravu na dne koša,
Keď nenájdu nič, dobrá im je vlastná koža.
Nedopité fľaše sú ako hrejivý zábal na dušu,
Na nedopalok sa usmejú ako žena na ružu.

Myseľ dobitá životom horším od potkana.
V nej jediná myšlienka , ktorá ho vždy poháňa.
Prežiť ešte deň a bude lepšie ako bolo dnes,
Tešia sa na deň, keď opustia betónový les.

Vo dne v noci túlajú sa tieto telá mestom,
Pokoj príde, keď ich telo splynie s cestou.
Pomôcť sa im nedá, ich osud už dávno pečať má,
Pár im pomohli, no po čase každý svoj boj prehráva...