Strašidlo

 

 

 

                     STRAŠIDLO 

 

 

 Strašidlo tak zákerné 

 tajne spriada temné plány, 

 vlastnej láske neverné, 

 časom jatrí staré rany.

 

 Údel daný do vienka, 

 spôsobovať ťažké bôle, 

 hádzať ľuďom polienka,  

 prekonať ich silou vôle.

 

 A ten výzor strašlivý 

 odpudzuje okolie, 

 pocit smútku plačlivý 

 spôsobuje príkorie.

 

 Často mení podobu, 

 zatajuje vlastnú tvár, 

 na zmierenie ozdobu

 obeť prijme ako dar.

 

 Nevidiac v tom žiadny háčik 

 natešene berie dar, 

 po dobrote ani máčik, 

 no tým darom vlastný kar.

 

 Strašidlo to prehnalo, 

 to už je fakt silná káva, 

 strachu opäť nahnalo, 

 hnev už tečie ani láva.

 

 Samé skutky morbídne 

 stvára denne dokola, 

 pritom reči stupídne 

 chŕli priamo od stola.

 

 Čo je to za správanie, 

 ty grobianska mátoha, 

 každodenné hnevanie 

 žitia tvojho predloha ?

 

 Prihlásiť ťa do školy 

 najvyšší čas teraz hneď, 

 v nej ťa kantor preškolí, 

 potom sa smieš vrátiť späť.

 

 Zložiť skúšku z dobrých mravov 

 treba najprv úspešne, 

 pohnúť umom, vlastnou hlavou, 

 snažiť sa žiť prospešne.

 

 Nielen stvárať neplechy 

 od rána až do noci, 

 strašiť ľudí zo strechy 

 najradšej o polnoci.

 

 Koniec takým výčinom, 

 strašidlo už dospelo, 

 školou k lepším počinom 

 zmúdrieť veru prispelo.