xxx

vtáky znesú sa na náhrobné kamene

čierny koberec vytvoria, je rad na mne, aby som pomohla

opatrne siahnem do koženého váčku čo mám na opasku

jemný prášok do prstov naberiem, nespokojne pozrie na mňa 

 

jemne vymaním sa z ochranného plášťa

mesiac osvetľuje perie ako ónyx čierne, lesklé

vystriem sa , zatvorím oči, začnem v duchu prosiť striebornú Lunu

pomôž ! ak môžeš, prosí Ťa Tvoja dcéra, ruky zdvihnem k mesiacu

 

prášok iskrí, trblieta sa v jeho svite, lúč osvetlí moju postavu

vietor jemne ho rozfúka z mojej dlane po celom cintoríne

havrany pekelné cvakajú zobákmi, pomaly zaspávajú

až utíchne posledný strašidelný zvuk, cvak - klap

 

som vyčerpaná, za sebou počujem zvuk, ako z diaľky vrčanie

obzriem sa, dve oranžové oči na mňa upriamené

vedomie zastiera mi závoj mdloby, padám

cítim ako zachytia ma ruky mocné, do náručia zodvihnú

 

neviem, čo so mnou je, nebojím sa, nevnímam

opakujem si, neublíži mi, chránil ma, pes zavýja

opäť v sebe pociťujem jeho silu, v srdci

znova ma chráni. Prečo ? Že by....