xxx

Sedím v hradnej sieni a čakám,

unavený, špinavý, zranený, vyčerpaný,

len s námahou držím pohár vína v ruke,

skôr ležím, ako sedím za dlhým stolom.

 

Ach láska moja, kde ťa hľadať mám?

Prešiel som celú krajinu, od rieky po hlboké lesy

opustila si ma, alebo ťa postretlo nešťastie?

Vonku víchor duje, z ďalekých hôr, noc ukazuje svoju moc.

 

V kozube oheň horí, veľké kmene stromov olizujú plamene

láska, kde si? Len na chvíľu som odišiel, poľovať

ty si ma mala doma čakať, v krásnych šatách sa usmievať

v objatí spolu sme chceli v našej komnate spať.

 

Teraz už len spomínam, víno červené ako krv

hrdlom prelievam, hnevám sa na všetkých,

zlo prevláda, stará kliatba nado mnou vyhráva,

pomaly mením sa mysľou na draka.

 

Čakám, kedy aj telo vezme si, ty držala si ma

v hraniciach človeka, kde si, láska moja

nahnevane hodím čašu do kozuba až iskry lietajú do vysoka 

zlosť, smútok a beznádej tríznia ma, kto ťa uniesol, láska moja.

 

Podídem ku kozubu, opriem sa o rímsu nad ním

cítim ako mi teplo z plameňov zohrieva unavené telo

nevnímam, nechcem, slzy padajú na kamennú zem

ďalej už nevládzem, kde ťa mám hľadať?

 

Toľko storočí prežitých spolu, Drak a Bosorka

toľko bojov krvavých, magických, víťazných

toľko rán, liečivých odvarov a zariekaní,

všetko je preč, preklínam svoj osud!

 

Zrazu pocítim  vôňu byliniek,

počujem smiech, jemný dotyk na tvári,

tasím meč z posledných síl, čo to je?

čo tak kruto zahráva so mnou?

 

To som ja , láska moja, tvoja Bosorka

po storočiach prišiel čas na spoločné šťastie

už žiadne boje, žiadne trápenie

spolu vo večnosti žiť budeme.

 

Nechaj ho v sebe prevziať moc

ľahni si na zem, som s tebou

pred kozubom leží teraz mocný Drak

Bosorka hladí ho ...večnosť začína.