xxx

Preberiem sa na chlad, zima mnou trasie

pootvorím oči, je tma, len malý kúsok sviece ešte horí

kde to som? pozviecham sa zo studenej zemi

ťažký vzduch, natiahnem ruky, malý priestor

tlmene počujem nejaké hlasy, otec? mama?

bolí ma hlava, začínam si spomínať .. NIE!

zamurovali ma! ale ja žijem! a kde je môj milý?

láska veľmi ti ublížili? búcham päsťami do steny

zostanem na chvíľu ticho, priložím ucho k múru

nič, počujem len svoje divoko bijúce srdce

začnem búchať na stenu, škriabať nechtami omietku

krvácajú mi ruky, nechty už nemám, bolesť cítim veľkú

zveziem sa po stene na kolená, schúlim sa na chladnej zemi

pohľad zablúdi do rohu, sviečka už dávno dohorela, je tma

chlad a strach, tak ako v mojej duši, som hladná, slabá

nešťastná, ani už neviem, koľko dní či len hodín som tu

láska moja, čo sa vlastne stalo? Kto osud nám takto napísal

veď sme sa milovali, lásku až za hrob sľubovali,

už nemám silu vstať a bojovať o slobodu, ležím 

myšlienky slabnú, otec nechcel našu svadbu

vraj nie si dosť dobrý pre jeho dcéru, nemajetný

do čaše s vínom niečo mi dali, odniesli, zamurovali

poslušnosť otcovi odmietla som, kruto potrestal ma

no čo je s tebou, neviem, myslím na teba, láska moja

už ani chlad z dlážky necítim, pomaly zaspávam

spánkom večným, spravodlivým, zrazu ako z diaľky šepká

slabý hlas, láska moja, tu som, zachránim ťa

Počujem veľký rany, to srdce mi tak búši?

Lúče svetla jemne predierajú sa cez škáry v stene

Naraz veľa svetla, prach a buchot doľahnú ku mne

Niekto vlasy z tváre mi jemne odhrnie, pohladí, pobozká ma

Do náručia vezme, len vydrž, láska moja, som tu pre teba