xxx

Som zúfalý, v pekle žijem už veky, Lilith nezaujímam

som tomu rád, mám pokoj, len v podobe draka som už storočia

spím a snívam sny zvláštne, o Bosorke milovanej

láska moja, žiješ alebo nie? Niekedy počujem šepkanie.

Odpočíval som veľmi dlho v ohni pekelnom, premýšľal, učil sa

síl mám dosť, odídem z tohoto miesta späť na zem, hľadať ťa

Lilith ma už nestráži, urobím obrad a vystúpim na zem ako muž

blíži sa sviatok Beltain, správny čas, ohne budú horieť zas.

Tenká hranica je medzi peklom a svetom na zemi

počujem ľudí spievať, vystúpim z brány pekla na lúku

čo opustil som pred storočiami, je plná ľudí

ohne horia do vysoka, okolo nich ženy tancujú.

Nevšimli si môj príchod, kráčam medzi nimi, kde začnem s hľadaním?

Svetlo zapálených ohňov je tajomné, jeho tiene až zlovestné

schovám sa do mojej jaskyne, počkám na kľudnejšiu noc

v spánku počujem šepkanie, láska moja tu som.

Nastal deň a ďalšia noc, prechádzam sa po lúke

rozmýšľam, niečo pod nohou mi zaškrípe, pozriem do trávy,

ale veď.. to je Bosorkin amulet, zoberiem ho do ruky, je studený

jej ohňa už niet, moje srdce pomaly zomiera, spomínam.

Pozerám sa, nikto tu nie je, premením sa na draka

uprostred lúky ľahnem si, jej šperk držím, pozriem sa na mesiac

moje veľké oči zrkadlia jeho svit, zrodí sa slza, padá po čiernych šupinách

srdce ma bolí, prosím, vráť sa, zase ten šepot .. láska? ...

Vidím ako moja slza dopadne na amulet, čo sa to deje?

Klame ma zrak? Či len strácam rozum zo žiaľu,

veď kameň v ňom jemne svieti, bliká ako moja nádej v srdci

možno...vyletím do oblak, nad hory, čo to vidím?

Stromy sa trblietajú, listy šepkajú jedno slovo dookola ..láska...

amulet držím pevne, začína hriať, pohlcuje zo stromov trblietavý prach

je to nádherné, zletím späť na našu lúku, kameň páli, no nie mňa

pulzuje, ako živý, červená, oranžová, počujem slová zreteľnejšiie.

Som tu , znovu zrodená z Drakovej slzy a lásky tisícročnej

cítim ju ako kedysi, kráča ku mne , premením sa na muža

je nahá, odená do dlhých vlasov a tmavej noci, zahalím

ju do svojho plášťa, pripnem amulet, žiari ako jasná hviezda.

Ako moje srdce z pekelných plameňov stvorené, 

do rúk Bosorky ho vkladám, ona svoje do mojich

nad hlavy dvíhame srdcia naše, prisaháme večnú lásku Lune a sebe

klaniame sa času, prírode aj nebu a peklu, nič nás nerozdelí.

... ani smrť nie ...