Ďakujeme

Veľavážený pán riaditeľ,
boli ste náš matematický krotiteľ,
milé naše profesorské kolégium,
vaše seansy boli sťa blahodarné ópium.
Obzvlášť pozdrav našej Janke,
sorry za tie góly vo vlastnej bránke.

Všetko dobré našim bratom,
nezáleží vôbec na tom,
či jednotky, a či štvorky máte,
hlavne, že na kopčeky zazeráte.

Samozrejme na slečny neradno zabudnúť,
keď cesta do školy je bolestivá púť,
optimizmom a radosťou hneď deň sa zahltí,
keď vo vestibul očaria vaše prednosti.

Teraz malé repete,
veď nás iste chápete.
Po základke ráznym krokom,
stali sme sa GVO otrokom.

Najprv sme sa ostýchali,
za slečnami nebehali,
sekali sme dobrotu,
s otváraním dverí profákom sme mali robotu.

Vystrašení prváci,
čo len učenie mali na práci.
Suplencia bola pre nás španielska dedina,
z matiky nám v hlave prepína.

Spoznávali sme všetci spolu,
tú "obrovskú modernúúúú" školu.
Príkazov sme mali hlavu plnú,
každý čítal Antigonu.
Mali sme navštevovať knižnicu,
ááále veď, dve hodiny voľnéé, no nechoď vtedy na pizzu.

Po štyroch rokoch tu stojíme,
spoločne sa držíme.
Pri písomkách ťaháký, šepkanie, všemožné podvádzanie,
ževraj ťažká škola, to bolo len mylné zdanie.

Už len týždeň nám ostáva,
možno chýba odvaha.
Bolo nám tu velmo krásne,
škoda, naše svetlo hasne.

Bolo švandy každopádne,
tá aj profesorom dobre padne.
Každou hodinou pribúdali nové príhody,
do jazykofky cestovali na záchody.
Automatu ďakuje každý, kto jeho gombíky mačká,
aj keď je pravda, že tá káva niekedy chutila ako ... odvar.

Vyrástli z nás blázni,
podľahnite našej bázni.
Neželajte nám kriminál,
veď každý v mladosti vyčínal.
Pred skúškami máme v gatiach riedko,
ale niéé, teraz vážne, ĎAKUJEME VÁM ZA VŠETKO !