Detstvo v pár riadkoch

Ocko s mamkou sa radi mali,
čosi v noci vystrájali.
Radosť potom veliká,
čože im to kričí z kočíka?

Dietko plné nevinnosti,
neplatia naň žiadne masti.
Chráni ho nebeské Pampers brnenie,
skrýva sa v ňom voňavé prekvapenie.

Koľko plaču, koľko kriku,
treba ho zapísať na matriku.
Najprv dudlík, potom prštek cmúľa,
o chviľku sa nám už dole vŕškom gúľa.

Prišli prvé slová, zažili ste veľkú pýchu,
o pár rokov budete radi, že ste chvíľu v tichu.
Keď už 6 rôčkov má,
z výšky kríčka na svet pozerá.

Ráno sa doma chystá Haj-tech kamera,
dietko sa do školského ústavu poberá.
Odteraz má každodednnú povinnosť,
úloh má v aktovke dosť.

Takto sa to 9 rokov lopotí,
človek sa pritom častokrát zapotí.
Puberta s nami máva,
pre dospelých je život s nami silná káva.

Hovoria si: „Nie sme pre nich žiadna autorita,
len peniaze si to od nás pýta!“
Z ničoho nič uvedomíme si spolu,
do kelu, veď nám už treba ísť na strednú školu.

Ani sme sa nenazdali,
už sa znova naše kroky po prvý krát do školy poberali.
Prvý deň bol pre nás šokom,
Najradšej by sme zdrhli domov rýchlym skokom.

Po pár dňoch nás pot nás kropí sťa studená sprcha,
ostáva nám už len veriť v silu študentského ducha.
Pri písomkách ťaháky, šepkanie, všemožné podvádzanie,
ževraj ťažká škola, to bolo len mylné zdanie.

Prešiel rok, potom druhý a aj tretí je už za nami,
do maturitného ročníka ideme s pripravenými zbraňami.
Budeme mať za sebou krásne 4 roky,
kam povedú ďalej naše kroky?

Hádam aj na vysokú, ak sa tam niekto z nás dostane,
isté ale je, že gymnázium pre nás krásnou spomienkou ostane.