Ráno školáka

Ráno spím a spím, až sa zobudím.
Ale nezobudím sa len tak, zobudí ma Fénix, vták.
Jeho piskot preruší aj rev, keď reve lev.

Potom chytím nohy za plecia,
z kuchyne už cítim divný pach,
chleba s maslom vyletí, to pochutnám si, ach.

Uchmatnem si chleba a šup ho do seba.
Na poslednú chvíľu prejdem míľu,
do kúpeľne malej vkročím, div si oči nevyočím.
Neviem ako, prečo, začo, na kefke je divné dačo.
Rýchlo dačo dole dám a pastu kefkou natieram.
Ospalý a strapatý, bez topánok, bez papúč,
problém veľký mám, ale som v tom sám.
Kde je moja škola? Neviem. To je smola.